Ilustračné foto: Viktor Orbán a Emmanuel Macron. Zdroj: MTI/Portfolio.hu
Premiér Viktor Orbán a francúzsky premiér Emmanuel Macron usporiadali tlačovú konferenciu, na ktorej obaja lídri zdôraznili potrebu budovania strategickej európskej autonómie, píše portál Portfolio.hu
Ako prvý sa vyjadril Viktor Orbán, ktorý súhlasil so skorším vyjadrením prezidenta Macrona, že francúzska hlava štátu a maďarský premiér sú politickými protivníkmi, ale aj európskymi partnermi.
Maďarský premiér tiež uviedol, že obaja majú spoločné to, že milujú svoju krajinu, chcú silnejšiu Európu a usilujú sa o európsku strategickú autonómiu. V druhom prípade Orbán spomenul tri kľúčové oblasti: spoločný európsky obranný priemysel, energetický sektor s osobitným zreteľom na jadrovú spoluprácu a agrosektor.
Emmanuel Macron vo vyhlásení uviedol, že ho teší možnosť navštíviť Budapešť a dodal, že napriek známym politickým rozdielom sú si navzájom lojálni a proeurópski.
Francúzsky prezident poďakoval Maďarsku za vyslanie jednotiek do Mali bojovať proti terorizmu. Macron tiež vyzval na suverenitu na európskej úrovni v oblasti energetiky a obrannej politiky. V súvislosti s tým posledným uviedol, že je potrebné znížiť dovoz plynu na kontinent, pre ktorý by jadrová energia mohla byť riešením.
Francúzsky prezident spomenul aj migračnú politiku, ku ktorej uviedol, že členské štáty musia nájsť spôsoby, ako sa zblížiť, najmä vo svetle toho, čo sa v posledných týždňoch stalo na východnej hranici EÚ. Macron tiež nastolil otázku právneho štátu, čo je podľa neho ústredná otázka. V tejto súvislosti vyzval na pokračovanie dialógu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ napriek dosiahnutým pozíciám.
Po spoločnom vyhlásení Viktor Orbán a Emmanuel Macron bilaterálne rokovali o uvedených otázkach. Návšteva je pozoruhodná aj vzhľadom na skutočnosť, že Francúzsko bude od januára šesť mesiacov predsedať Európskej únii a v apríli sa vo Francúzsku uskutočnia prezidentské voľby, kde sa Macron bude uchádzať o ďalší mandát v Elyzejskom paláci.
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že Budapešť a Paríž sú zajedno v tom, že je dôležité chrániť vonkajšie hranice EÚ. V marci plánuje EÚ schváliť strategický kompas, jednotnú obranou koncepciu spoločenstva, ktorej prijatie podľa šéfa zahraničnej politiky Európskej únie Josepa Borrella nebude v rozpore s kolektívnou obranou v rámci NATO.
Tento dokument predovšetkým predpokladá vytvorenie síl rýchlej reakcie EÚ o sile až 5 000 osôb, ktoré by Bruselu umožnili nezávisle vykonávať operácie, vrátane vojenských, kdekoľvek na svete. Koncepcia zahŕňa aj kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť vesmírneho zoskupenia Európskej únie.
Diskusia o vytvorení vlastných vojenských formácií EÚ, podriadených inštitúciám spoločenstva a nezávislých na Spojených štátoch, prebieha už viac ako 70 rokov. V priebehu rokov sa koncepcia takýchto síl nazývala „európske obranné spoločenstvo“, „eurocorps“, „bojové skupiny EÚ“ a „Armáda EÚ“; teraz sa diskutuje o vytvorení „síl rýchlej reakcie EÚ“.
Tieto plány sa doteraz nikdy nepodarilo uskutočniť, pretože ich zablokovali poprední spojenci USA v EÚ, predovšetkým Spojené kráľovstvo, ktoré už nie je členom spoločenstva. Washington vždy aktívne vystupoval proti vytvoreniu európskych síl, pretože takáto štruktúra by nevyhnutne konkurovala NATO a jej vznik by viedol k oslabeniu amerického vplyvu v Európe.
-red3-
